Život Prešova
online
online
Svetoznámy taliansky herec Bud Spencer sa narodil pred 90 rokmi
31.10.2019 Celý región
Neapol/Bratislava
31. októbra (TASR) - V ponuke európskych kín, aj v tých v bývalom
Československu, nechýbali westerny a akčné komédie, v ktorých hral
taliansky herec impozantnej postavy a tvrdých pästí Bud Spencer. Od
narodenia obľúbeného herca uplynie vo štvrtok 31. októbra 90 rokov.
Meno Carlo Pedersoli na umelecký pseudonym Bud Spencer, pod ktorým ho poznali filmoví diváci po celom svete, si zmenil v roku 1967, čím chcel vyjadriť poctu americkému hercovi Spencerovi Tracymu a pivu značky Budweiser.
Do filmového kolotoča nastúpil absolvent práva a profesionálny úspešný plavec i vodnopólista v 50. rokoch minulého storočia. Od konca 60. rokov tvoril filmovú dvojicu s talianskym kolegom Terenceom Hillom, s ktorým nakrútil mnoho úspešných westernov a akčných komédií plných naháňačiek a bitiek ako napríklad Boh odpúšťa...Ja nie!(1967), Tromfové eso (1968), Pravá a ľavá ruka diabla (1970), Dvaja machri medzi nebom a peklom (1972), Ak sa nahneváme, budeme zlí (1974), Kto nájde priateľa, nájde poklad (1981), alebo Dvojníci (1984).
Carlo Pedersoli, alias Bud Spencer sa narodil 31. októbra 1929 v Neapole v rodine bohatého priemyselníka. V roku 1940 sa rodina presťahoval Ríma, ale život finančne zabezpečenej rodiny sa zmenil, keď počas druhej svetovej vojny pred otcovou prístavnou fabrikou explodovala kotviaca loď a jeho úspešná firma zbankrotovala. Pedersoliovci sa presťahovali do Brazílie, kde budúci herec pracoval aj na talianskej ambasáde v meste Recife.
Koncom 40. rokov minulého storočia sa vrátil do Talianska. Zapísal sa na právnickú fakultu a súčasne začal svoju úspešnú športovú kariéru. Stal majstrom Talianska v prsiarskej plaveckej disciplíne a v roku 1950 získal aj majstrovský titul v disciplíne 100 metrov voľným spôsobom. Ako vôbec prvý Talian zaplával 100 metrov voľným spôsobom pod jednu minútu.
Silu a plavecké nadanie predviedol aj v talianskej vodnopólovej reprezentácii, s ktorou v roku 1950 dosiahol titul európskeho šampióna. O dva roky neskôr získal striebornú medailu na olympijských hrách v Helsinkách. Taliansko vo vodnom póle reprezentoval aj na olympiáde v Melbourne v roku 1956.
Už v roku 1951 sa objavil na filmovom plátne. Zahral si malú úlohu v americkom veľkofilme Quo vadis (1951), ktorý sa nakrúcal v Taliansku. Keďže ďalšie zaujímavejšie filmové ponuky neprichádzali, po dokončení štúdia práva v roku 1957 a neskôr aj aktívnej športovej kariéry - odišiel opäť do Južnej Ameriky, kde predával autá, pracoval na stavbe cesty z Panamy do Buenos Aires a tiež ako drevorubač v pralesoch. Po návrate do Talianska sa pokúšal presadiť ako hudobný skladateľ. Bol totiž talentovaným klaviristom, gitaristom a ovládal tiež hru na saxofón.
So svojou dlhoročnou filmovou dvojičkou Terenceom Hillom (vlastným menom Mario Girotti) sa prvýkrát stretol pri nakrúcaní filmu Hannibal v roku 1959. Na úspech si však musel počkať až do roku 1967, keď ho režisér Giuseppe Colizzi obsadil po Hillovom boku do role dobráckeho siláka vo westerne Dio perdona... Io no! (Boh odpúšťa...Ja nie!).
Po tomto filme si zmenil meno na Bud Spencer a v nasledujúcich desaťročiach sa nerozlučná dvojica Spencer – Hill preslávila mnohými divácky obľúbenými filmami ako napríklad I Quattro dell' Ave Maria (Tromfové eso, 1968), Lo Chiamavano Trinita (Pravá a ľavá ruka diabla, 1970), Piu forte, ragazzi! (Dvaja machri medzi nebom a peklom, 1972), ...continuavano a chiamarlo Trinita (Malý unavený Joe, 1972), Altrimenti ci arrabbiamo (Ak sa nahneváme, budeme zlí, 1974), I due superpiedi quasi piatti (Dvaja policajti, 1977), Chi trova un amico, trova un tesoro (Kto nájde priateľa, nájde poklad, 1981) alebo Non c'e due senza quattro (Dvojníci, 1984).
Bez Hilla po svojom boku predviedol tanečné kreácie v komédii Charleston (1977) a spevácke schopnosti zasa v snímke Lo chiamavano Bulldozer (Volali ho Buldozér, 1978). Hlavnú postavu neohrozeného neapolského komisára Rizza stvárnil v úspešných filmoch Piedone a Hong Kong (Policajt v Hongkongu, 1975), Piedone l'africano (Policajt v Afrike, 1978) a Piedone d'Egitto (Miliónový chrobák, 1980).
K posledným filmom Buda Spencera patrila taliansko-britsko-francúzska dráma Cantando dietro i paraventi (2003) a televízna snímka Padre Speranza (Otec Nádej, 2005).
V civile bol Bud Spencer úspešným podnikateľom. Absolvoval pilotné skúšky a v roku 1984 založil leteckú taxislužbu Mistral Air. Neskôr preorientoval svoje ambície na výrobu detského oblečenia a sieť reštauračných zariadení rýchleho občerstvenia so sortimentom zostaveným výlučne zo špecialít talianskej kuchyne. Venoval sa i charitatívnej činnosti zameranej na pomoc deťom.
Obľúbený herec zomrel 27. júna 2016 vo veku 86 rokov.
O dva dni neskôr sa na radnicu v Ríme prišli naposledy rozlúčiť so zosnulým hercom tisícky ľudí. Okolo truhly prechádzali smútiaci filmoví nadšenci, aby vzdali niekdajšiemu olympionikovi a populárnemu hrdinovi akčných komédií a spaghetti westernov poslednú poctu.
Pred otvorenou truhlou nechýbali kvety, fotografie ani vlajka futbalového tímu Lazio Rím. V sieni sa nachádzal aj erb umelcovho rodného mesta Neapol, logo Talianskeho olympijského výboru či konzerva fazule, ktorú v kombinácii s cibuľou zosnulý herec tak obľuboval.
Na poslednej rozlúčke 30. júna 2016 nechýbal okrem manželky Marie, s ktorou Bud Spencer prežil 56 rokov a mal s ňou tri deti, ani jeho dlhoročný filmový partner Terence Hill. Pohrebu sa zúčastnil tiež taliansky herec Franco Nero, ale aj prvý muž rímskej radnice Gianni Alemanno či prezident futbalového klubu Lazio Rím Claudio Lotito.
Meno Carlo Pedersoli na umelecký pseudonym Bud Spencer, pod ktorým ho poznali filmoví diváci po celom svete, si zmenil v roku 1967, čím chcel vyjadriť poctu americkému hercovi Spencerovi Tracymu a pivu značky Budweiser.
Do filmového kolotoča nastúpil absolvent práva a profesionálny úspešný plavec i vodnopólista v 50. rokoch minulého storočia. Od konca 60. rokov tvoril filmovú dvojicu s talianskym kolegom Terenceom Hillom, s ktorým nakrútil mnoho úspešných westernov a akčných komédií plných naháňačiek a bitiek ako napríklad Boh odpúšťa...Ja nie!(1967), Tromfové eso (1968), Pravá a ľavá ruka diabla (1970), Dvaja machri medzi nebom a peklom (1972), Ak sa nahneváme, budeme zlí (1974), Kto nájde priateľa, nájde poklad (1981), alebo Dvojníci (1984).
Carlo Pedersoli, alias Bud Spencer sa narodil 31. októbra 1929 v Neapole v rodine bohatého priemyselníka. V roku 1940 sa rodina presťahoval Ríma, ale život finančne zabezpečenej rodiny sa zmenil, keď počas druhej svetovej vojny pred otcovou prístavnou fabrikou explodovala kotviaca loď a jeho úspešná firma zbankrotovala. Pedersoliovci sa presťahovali do Brazílie, kde budúci herec pracoval aj na talianskej ambasáde v meste Recife.
Koncom 40. rokov minulého storočia sa vrátil do Talianska. Zapísal sa na právnickú fakultu a súčasne začal svoju úspešnú športovú kariéru. Stal majstrom Talianska v prsiarskej plaveckej disciplíne a v roku 1950 získal aj majstrovský titul v disciplíne 100 metrov voľným spôsobom. Ako vôbec prvý Talian zaplával 100 metrov voľným spôsobom pod jednu minútu.
Silu a plavecké nadanie predviedol aj v talianskej vodnopólovej reprezentácii, s ktorou v roku 1950 dosiahol titul európskeho šampióna. O dva roky neskôr získal striebornú medailu na olympijských hrách v Helsinkách. Taliansko vo vodnom póle reprezentoval aj na olympiáde v Melbourne v roku 1956.
Už v roku 1951 sa objavil na filmovom plátne. Zahral si malú úlohu v americkom veľkofilme Quo vadis (1951), ktorý sa nakrúcal v Taliansku. Keďže ďalšie zaujímavejšie filmové ponuky neprichádzali, po dokončení štúdia práva v roku 1957 a neskôr aj aktívnej športovej kariéry - odišiel opäť do Južnej Ameriky, kde predával autá, pracoval na stavbe cesty z Panamy do Buenos Aires a tiež ako drevorubač v pralesoch. Po návrate do Talianska sa pokúšal presadiť ako hudobný skladateľ. Bol totiž talentovaným klaviristom, gitaristom a ovládal tiež hru na saxofón.
So svojou dlhoročnou filmovou dvojičkou Terenceom Hillom (vlastným menom Mario Girotti) sa prvýkrát stretol pri nakrúcaní filmu Hannibal v roku 1959. Na úspech si však musel počkať až do roku 1967, keď ho režisér Giuseppe Colizzi obsadil po Hillovom boku do role dobráckeho siláka vo westerne Dio perdona... Io no! (Boh odpúšťa...Ja nie!).
Po tomto filme si zmenil meno na Bud Spencer a v nasledujúcich desaťročiach sa nerozlučná dvojica Spencer – Hill preslávila mnohými divácky obľúbenými filmami ako napríklad I Quattro dell' Ave Maria (Tromfové eso, 1968), Lo Chiamavano Trinita (Pravá a ľavá ruka diabla, 1970), Piu forte, ragazzi! (Dvaja machri medzi nebom a peklom, 1972), ...continuavano a chiamarlo Trinita (Malý unavený Joe, 1972), Altrimenti ci arrabbiamo (Ak sa nahneváme, budeme zlí, 1974), I due superpiedi quasi piatti (Dvaja policajti, 1977), Chi trova un amico, trova un tesoro (Kto nájde priateľa, nájde poklad, 1981) alebo Non c'e due senza quattro (Dvojníci, 1984).
Bez Hilla po svojom boku predviedol tanečné kreácie v komédii Charleston (1977) a spevácke schopnosti zasa v snímke Lo chiamavano Bulldozer (Volali ho Buldozér, 1978). Hlavnú postavu neohrozeného neapolského komisára Rizza stvárnil v úspešných filmoch Piedone a Hong Kong (Policajt v Hongkongu, 1975), Piedone l'africano (Policajt v Afrike, 1978) a Piedone d'Egitto (Miliónový chrobák, 1980).
K posledným filmom Buda Spencera patrila taliansko-britsko-francúzska dráma Cantando dietro i paraventi (2003) a televízna snímka Padre Speranza (Otec Nádej, 2005).
V civile bol Bud Spencer úspešným podnikateľom. Absolvoval pilotné skúšky a v roku 1984 založil leteckú taxislužbu Mistral Air. Neskôr preorientoval svoje ambície na výrobu detského oblečenia a sieť reštauračných zariadení rýchleho občerstvenia so sortimentom zostaveným výlučne zo špecialít talianskej kuchyne. Venoval sa i charitatívnej činnosti zameranej na pomoc deťom.
Obľúbený herec zomrel 27. júna 2016 vo veku 86 rokov.
O dva dni neskôr sa na radnicu v Ríme prišli naposledy rozlúčiť so zosnulým hercom tisícky ľudí. Okolo truhly prechádzali smútiaci filmoví nadšenci, aby vzdali niekdajšiemu olympionikovi a populárnemu hrdinovi akčných komédií a spaghetti westernov poslednú poctu.
Pred otvorenou truhlou nechýbali kvety, fotografie ani vlajka futbalového tímu Lazio Rím. V sieni sa nachádzal aj erb umelcovho rodného mesta Neapol, logo Talianskeho olympijského výboru či konzerva fazule, ktorú v kombinácii s cibuľou zosnulý herec tak obľuboval.
Na poslednej rozlúčke 30. júna 2016 nechýbal okrem manželky Marie, s ktorou Bud Spencer prežil 56 rokov a mal s ňou tri deti, ani jeho dlhoročný filmový partner Terence Hill. Pohrebu sa zúčastnil tiež taliansky herec Franco Nero, ale aj prvý muž rímskej radnice Gianni Alemanno či prezident futbalového klubu Lazio Rím Claudio Lotito.
www.ZIVOTPO.sk
